Kde bolo, tam bolo…

Percentuálny výsledok prezidentských volieb (40,57% ku 18,66%), ale najmä pomer získaných hlasov vo voľbách (870 415 hlasov ku 400 379 hlasov v prospech p. Čaputovej), napriek odhodlaniu p. Šefčoviča, podľa môjho názoru jednoznačne naznačujú aký bude výsledok druhého kola prezidentských volieb. Dôležitá je taktiež skutočnosť, že tieto výsledky boli dosiahnuté, na naše pomery, pri pomerne slušnej volebnej účasti (48,74%). Môžeme špekulovať, či je možné aby v druhom kole bola dosiahnutá výrazne vyššia volebná účasť, ale takáto možnosť sa nezdá pravdepodobná (pokiaľ sa neprihodí nič, čo by výrazne otriaslo celou spoločnosťou). Keď si uvedomíme, že v prvom kole kandidovalo až 13 kandidátov, čo motivovalo aj ich priaznivcov k účasti a teda môžeme predpokladať, že veľká časť voličov neúspešných 11 kandidátov ostane v druhom kole doma, nedá sa v druhom kole očakávať výrazne vyššia volebná účasť. To sa javí ako hlavný problém p. Šefčoviča – rozdiel 470 000 hlasov sa zdá neprekonateľným náskokom p. Čaputovej. Vzhľadom k tomu, že ak sa zamyslíme nad postavením a úlohami prezidenta, ktoré v podmienkach SR sú výraznejšie hlavne v medzinárodno-politickej oblasti (dojednávanie medzinárodných, resp. medzištátnych zmlúv – v podmienkach SR nevyužívaná právomoc prezidenta, účasť na zasadnutiach Rady EÚ a hláv štátov NATO, účasť na zasadnutiach vlády SR, funkcia hlavného veliteľa ozbrojených síl SR, atď.) , je rozdiel v počte získaných hlasov dvoch víťazných kandidátov v prvom kole prekvapujúci. Nikto, kto triezvo, bez ideologických a antisystémových postojov hodnotí vhodnosť kandidátov na funkciu prezidenta, nemôže tvrdiť, že p. Čaputová je vhodnejšou kandidátkou, na obhajovanie a presadzovanie postojov a záujmov SR na medzinárodnej scéne, dokonca ani že bude silnejším partnerom jednotlivým politickým stranám vo vnútropolitickom živote. Z pohľadu normálne uvažujúceho slovenského voliča sa musí p. Šefčovič teda javiť ako jednoznačná prvá voľba. Prečo teda sú výsledky presne opačné?

1/ Zásadné chyby politickej strany SMER-SD v prístupe k voľbám prezidenta SR:

• SMER-SD sa po vražde novinára J. Kuciaka s priateľkou dostal pod obrovský tlak hlavne médií (ako sa ukazuje úplne nezaslúžene), musel v tomto kritickom období riešiť závažnejšie otázky (výmena na poste MV, neskoršie aj premiéra, záchrana koalície a teda vlády,… ) a príprava na prezidentské voľby teda jednoznačne nemohla predstavovať prioritu v činnosti strany.
• Prílišné sústredenie sa na p. Lajčáka ako kandidáta (straníckeho) do prezidentských volieb, napriek tomu, že Lajčák sa viackrát vyjadril, že kandidatúru neprijme. SMER-SD sa zaoberaním osobou p. Lajčáka a obhajovaním jeho kvalifikácie na prezidentskú funkciu stratil rozhodujúci čas a vôbec nereagoval na kandidátov, ktorí sa postupne objavovali na scéne.
• SMER-SD zrejme podcenil skutočnosť, že všetci kandidáti si postavia kampaň na vymedzení sa proti SMERu-SD a v tomto smere podcenil aj nálady v spoločnosti.
• SMER-SD v očiach verejnosti stratil charakter sociálno-demokratickej strany, nedocenil stratu prestíže socialistických a soc-dem. strán všeobecne a napriek tomu postavil kandidáta, ktorý je stále sociálnym demokratom a aj sa tak v kampani prezentoval. (V tejto súvislosti vyvstáva otázka, či by nebol lepším kandidátom napr. p. KUBIŠ, ktorý by zrejme kandidatúru prijal a je podstatne menej spojený so stranou SMER-SD ako p. Šefčovič)
• SMER-SD si neuvedomil, že ich kandidátovi nestačí získať na svoju stranu len voličov SMERu (čo sa ani celkom nepodarilo), ale bude musieť o svojich kvalitách presvedčiť (pokiaľ chce uspieť) aj väčšinu kritikov (nefungujúceho) systému politických strán v SR a tiež odporcov alebo nie celkom prívržencov EÚ.

2/ Situácia a celkový stav spoločnosti v SR:

• Napriek relatívne dobrému makroekonomickému vývoju v SR vládne medzi ľuďmi veľká nepokojnosť a to nielen v hladových dolinách, ale ide o celospoločenský jav. Príčin tohoto stavu je veľmi veľa, ale rozhodujúcimi sa stali vražda J. Kuciaka, nespokojnosť so stavom vyšetrovania veľkých kaúz tzv. „našich“ ľudí, korupcia na rôznych úrovniach, nespokojnosť so stavom zdravotníctva (nikoho neteší, ak má na odborné vyšetrenie čakať 6 – 12 mesiacov, niekoľko hodín čakať v čakárni u lekára, pravda, pokiaľ nemá dosť peňazí a neide cez súkromné zdravotné zariadenia), nedôvera v súdnictvo, políciu a pod.. Nakoľko SMER-SD je vládnou silou od r. 2012, tak je pochopiteľné, že verejnosť kladie všetky „hriechy“ tejto doby za vinu len a len SMERu. I keď je tento názor scestný, mladej generácii, ktorá sa narodila na prelome milénia sa nedá diviť, nakoľko ju nezaujíma to, akým vývojom prešla SR od r. 1989, ale súčasnosť. Priaznivý makroekonomický vývoj sa nedostatočne (ak vôbec) prejavuje na situácii jednotlivých rodín – z úspešných čísiel o výške priemernej mzdy sa nenajedia tisíce ľudí, ktorí v skutočnosti pracujú za 500 – 600 € mesačne čistého).
• Absolútna nedôvera v politické strany vo verejnosti slovenskej spoločnosti. Denne je verejnosť konfrontovaná s kauzami predstaviteľov jednotlivých strán, ich stykmi, či komunikáciou s osobami podozrivými z vraždy J. Kuciaka, s páchateľmi ekonomickej trestnej činnosti, podozrivými zo zneužívania eurofondov, atď.. Verejnosť vidí, že za jednotlivými stranami nie sú skutoční politici – vizionári, ale strany sú založené na klientskom systéme, ovládli ich slovenskí oligarchovia a nastrčené postavičky, strany predstavujú v podstate uzavreté kluby bez širšej členskej základne, s nejasným finančným pozadím, čo vyvoláva výraznú nedôveru v politikov. Vzhľadom k tomu, celkom zaslúžene ľuďom „kole oči“ spôsob financovania politických strán zo štátnych prostriedkov a netransparentnosť využívania týchto zdrojov a podobne by sme mohli pokračovať do nekonečna. Situáciu určite nezlepšuje ani vnímanie osoby súčasného prezidenta veľkou časťou verejnosti a jeho kauzy.
• SMER-SD taktiež nedocenil silu a počet tzv. protestných voličov. Nemám na mysli teraz skupiny tvoriace tzv. „slušné Slovensko“, ktoré sú už dlho ovládané liberálnymi myšlienkami, ale skrátka tisíce bezmenných obyvateľov Slovenska, ktorí síce nestoja a nepokrikujú na námestiach, ale tisíce obyčajných ľudí, ktorí sú nespokojní so svojou ekonomickou situáciou, so stavom v zdravotníctve, v školstve a skrátka cítia sa bez šancí, ukrivdení a okrádaní. To sú desaťtisíce voličov, ktorí dali svoj hlas mimo iného aj Harabínovi a Kotlebovi a pritom ich v žiadnom prípade nemôžeme označovať ako voličov „antisystému“.

3/  Celkový úpadok sociálnej demokracie v Európe a teda aj v SR:

• Musíme si uvedomiť, že tak ako v celej Európe, tak aj v SR stratili idey sociálnej demokracie u širokých vrstiev obyvateľstva svoju príťažlivosť. Socialistické a soc.-dem. strany v celej Európe stratili svoju vierohodnosť, opustili základy svojho poslania, ktoré spočívali v boji za práva pracujúcich, v ochrane ich postavenia vo výrobnom procese, v podpore solidarity, sociálnych práv, ochrane slabších,menšín a vôbec tých, čo to potrebujú, v budovaní spravodlivého sociálneho a právneho systému, dostupnosti vzdelania, atď.. Strany sociálnej demokracie podľahli fetišu slobodného trhu, v mene tzv. sociálneho zmieru kolaborujú s ľudovými, kresťansko-demokratickými a vyslovene pravicovými stranami, boli doslova ukradnuté podnikateľmi (oligarchami), rôznymi špekulantmi, finančnými skupinami. Tým umožnili aby sa v politickom, ale najmä vo verejnom živote presadili liberálne, resp. neoliberálne myšlienky riadenia štátu, individualizmus, sebectvo, nezasahovanie štátu do vývoja ekonomiky, do budovania sociálnych systémov, princíp zodpovednosti „každý za seba“ bez ohľadu na mŕtvoly po ceste.

Za tejto situácie nie je výsledok p. Šefčoviča v prvom kole volieb vôbec prekvapujúci. Dosiahnutie víťazstva v druhom kole sa mi zatiaľ javí v jeho prípade, ako pomerne vzdialený cieľ, skrátka nesplniteľná misia. I keď pripustíme, že p. Čaputová v prvom kole dosiahla svoj limit (čo sa týka množstva získaných hlasov), je ťažko predstaviteľné, že by sa p. Šefčovičovi podarilo nielen získať voličov neúspešných kandidátov z prvého kola (čo už niektorí jasne odmietli), ale zmobilizovať aj desaťtisíce ďalších voličov, ktorí sa nezúčastnili prvého kola.